Program ODKAZ (Y) vznikol pri príležitosti 45. výročia vzniku folklórneho súboru a jeho uvedením priblíži priaznivcom folklóru a širokej verejnosti mesta Liptovský Mikuláš svoju činnosť za ostatných 5 rokov. Program je dramaturgicky zameraný na históriu mesta Liptovský Mikuláš, s dôrazom na garbiarske remeslo a významné osobnosti garbiarskych rodov, ako aj jeho prepojenie s obcami liptovského regiónu s ich tradičnou kultúrou. V inscenáciií sa interpretujú aj situácie zo života vo fabrike, mestskej kaviarni alebo príchodu vojny.
V tejto inscenáciií sme zastrešili pozície scénografa, svetelného dizajnéra, kostýmovej výtvarníčky a aj technickej podpory.
Výročie, ktoré začalo presne tam, kde sa to predchádzajúce skončilo. Pre projekt Odkazy sme sa rozhodli znovu použiť scénu od Michala Lošonského, vytvorenú pri príležitosti 40. výročia súboru. No rovnako ako samotná generácia, ktorá dnes súbor tvorí, aj túto oslavu sme si poňali po svojom.
Téma progresu a generačnej výmeny sa stala jadrom výtvarného prístupu. Pracovali sme s historickými odkazmi a preniesli ich do súčasného scénického jazyka. Scénický priestor definovali stoličky – jednoduchý, opakovateľný prvok s univerzálnou symbolikou domova, spoločenstva aj plynutia času.
Ústredným prvkom sa stalo plátno, ktoré v priebehu inscenácie mení svoju podobu. Navrhli sme mechanizmus, ktorý umožňuje jeho transformáciu z rovnej plochy do cikcakovitého reliéfu evokujúceho siluetu starých fabrík. Tento pohyb bol zároveň vizuálnym gestom – pripomenutím, že minulosť a budúcnosť nie sú protikladmi, ale vrstvami tej istej pamäti.
Kostýmová koncepcia Evy Miklisovej vznikla v úzkej, synergickej spolupráci s členmi súboru, ktorí do inscenácie priniesli bohatú ľudovú výpravu a kroje zo svojich domovov, truhlíc a pamätí. Práve ich osobné vzťahy k jednotlivým kúskom oblečenia vytvorili silné prepojenie medzi scénou a javiskovým výkonom.
Eva do tohto vizuálneho dialógu vstúpila s jemnosťou a výtvarnou citlivosťou – priniesla dobové kostýmy inšpirované začiatkom 19. storočia, obdobím príchodu industrializácie. Tieto prvky nenásilne vstúpili do masy folklórneho materiálu a vytvorili parafrázu dobovej módy, ktorá nebola ilustratívna, ale výtvarne interpretovaná.
