Matúš Ďuran navrhol ihrisko pre cirkevnú škôlku s dôrazom na bezpečnosť, pohybový rozvoj a jemné odkazy na sakrálne umenie. Kľúčovým prvkom pre pohybové aktivity sa stal menší modelovaný kopec, ktorý prirodzene rozvíja detskú motoriku. Na bočných stenách sa nachádzajú siluety rúk inšpirované Michelangelovým Stvorením Adama ako symbol spojenia a duchovnej hravosti. Tienenie vyriešil recykláciou – použitím starých lešenárskych trubiek a bielej maskovacej siete, ktoré vytvárajú jemne rozptýlené svetlo a príjemnú atmosféru. Na okrajoch ihriska sú umiestnené aj jednoduché edukačné herné prvky, ktoré prepájajú hru a učenie. Výsledný priestor spája praktickosť, výtvarný jazyk a tichý duchovný odkaz.