Metaforický príbeh o moci a o tom aké ľahké je ju zneužiť, keď sa kumuluje v rukách jedného človeka. Nešťastný výstrel na poľovačke, ktorej sa účastní vysokopostavený politik rozohrá špinavú hru, kde spravodlivosť ťahá za kratší koniec. Smrť malého chlapca predsa nemôže prekaziť kariéru ministra, ktorý v rukách drží prírodné zdroje. Dystópia blízkej budúcnosti, ktorej udalosti sú až desivo podobné tým, ktoré sme mohli nájsť a aj dnes nachádzame na stránkach novín. Fim získal na medzinárodných filmových festivaloch dve ocenenia za architektúru.
Kľúčovým sa pre nás stal motív vody, ktorý nebezpečenstvo absolútnej moci vystihuje asi najlepšie. Zdroj, ktorý by mal byť dostupný každému sa v priebehu filmu privatizuje. V každom priestore sme sa teda vo viac či menej skrytých odkazoch snažili túto tému akcentovať. Od vody balenej s prihliadnutím na status toho, kto ju pije – v dizajnových fľašiach až po vodu v sáčku. Absencia umývadiel sa pre nás zároveň stala pripomienkou toho, že akokoľvek sa niekto snaží vyviniť sa zo zločinu, ruky si nikdy úplne neumyje. A potom je tu fenomén neodvratnej ekologickej krízy, ktorú už pomaly žijeme, na ktorú sme vo filme nechali chované viac či menej viditeľné odkazy. V scéne u lekára je to napríklad RTG snímka, ktorá je v skutočnosti vysychajúce Aralské jazero.
