Niekde na začiatku bola inšpirácia Timravou a jej Ťapákovcami. No a neskôr sa z inšpirácie stal skôr odkaz. Vo svete, kde sa skutočnosť prelína so snami, kde sa mŕtvi predkovia odmietajú vrátiť do hrobu a traja bratia sa snažia vysporiadať s peripetiami lásky, bolo našou úlohou vytvoriť novú realitu. Namiesto Timravinho kritického realizmu sa nástrojom rozprávania stala fantázia a výtvarná metafora. Poézia nedvižnosti, ktorej cieľom nebolo romantizovať odkaz na ťapákovskú lenivosť, ale groteskne ju demaskovať.
V tomto projekte sme zastrešili pozície filmového architekta a kostymérky.
Set: Úplné prvá vec celej skladačky bol dom prerastený rastlinami a potom sme spolu s režisérom hľadali ďalej. Hľadanie nás vrátilo do oblasti Novohradu a úplnou náhodou sme objavili lokáciu, ktorá určila všetko. Až natoľko, že scenár autori prepísali na telo lokácie. Chátrajúci gazdovský dvor fungoval ako malý urbanistický zhluk a tak vytvoril malú dedinu.
Už pri hľadaní lokácií bola spontánnosť niečo, čo sa pre tvorbu ukázalo ako príznačné. Rovnakým prístupom vznikali do filmu aj kostýmy. Proces bol pre nás zaujímavý aj v tom, že kostýmová tvorba prebiehala skutočne v dialógu – režisér, umelecký maskér a vstupovali do toho aj herci. Vo výsledku majú takmer všetky postavy počas filmu na sebe iba jeden kostým.
